Potravinový podvod páchaný na vašich deťoch

 Recenzia knihy, ktorej autorom je Michal Pataky.  

Knižku som sa rozhodla prečítať z viacerých dôvodov. Prvým z nich bola zvedavosť, pretože pred niekoľkými rokmi som s Michalom spolupracovala v rámci písania článkov. Okrem toho ma zaujalo, že si stanovil cieľ motivovať milión Slovákov k zdravému životnému štýlu. K jeho splneniu má dopomôcť aj knižka Potravinový podvod páchaný na vašich deťoch.

V tomto smere Michalovi priamo nepomôžem, pretože po prečítaní knihy sa u nás doma nezmenilo nič, keďže sa stravujeme zdravo a vedieme k tomu i dcérku. Avšak rozhodla som sa, že keď sa s informáciami uvedenými v knihe stotožním aspoň na 80 percent, budem ju odporúčať ďalej a niektorí budúci rodičia ju odo mňa dostanú ako darček. Tým pádom aspoň malým zrniečkom prispejem k splneniu autorovho cieľa.

Myslím si, že robiť bežné veci, ktoré tak radi robia "všetci", nie je absolútne vhodné. Tiež si myslím, že to, čo bolo voľakedy bežné, už v dnešnej dobe nemusí byť optimálne a vhodné - práve kvôli rôznym vonkajším vplyvom. Preto otvorte svoju myseľ, vnímajte fakty a realitu trochu inak, ako je to "bežné". Vnímajte iný pohľad na vec, nesústreďujte sa na to, čo je "normálne" a ako to robili "všetci" a "voľakedy". Sústreďte sa na nové poznatky, ktoré vás čakajú a môžu veľmi pozitívne ovplyvniť nielen vás, ale aj najmä našu nastupujúcu generáciu.

Pri čítaní knihy som sa snažila vžiť do role rodiča, ktorý funguje na bežnej strave, teda klasickej nezdravej slovenskej kuchyni, bielych rožkoch, polotovaroch a svojim deťom kupuje známe detské (p)otraviny, ako jemné pečivo v tvare medvedíka alebo smotanový dezert s mačičkou v domnení, že robí to najlepšie.

Z tohto pohľadu hodnotím knižku naozaj pozitívne - sú v nej uvedené základné informácie týkajúce sa zdravého stravovania jednoducho a zrozumiteľne. Kniha môže poslúžiť ako dobrý odrazový mostík pre rodičov, ktorí chcú dať svojim deťom to najlepšie aj v oblasti stravy. Po jej prečítaní si môžu vedomosti dopĺňať a rozširovať z iných zdrojov.

Takisto je kniha vhodná pre rodinných príslušníkov, ktorým záleží na svojich vnúčatách, neteriach či synovcoch, ale aj pre všetkým, ktorí si vážia svoje zdravie a chcú sa začať stravovať zdravo. V knihe nájdu väčšinu potrebných základných informácií.

Úprimne musím priznať, že pri čítaní niektorých častí knihy sa mi v mysli vynárali situácie, ktorým som musela ako matka a manželka, ktorá sa snaží svojej rodine servírovať na stôl zdravé a chutné jedlá zo základných surovín, čeliť.

Teraz už s úsmevom spomínam na to, akú nevôľu u časti rodiny vyvolala informácia, že dcérka nebude jesť bielu múku (pšenicu) a rafinovaný cukor. V pamäti mi tiež utkveli slová mladého muža, ktorý na návšteve u nás s hnevom i ľútosťou v hlase povedal: "Chúďatko, Lili, parené buchty ochutná až v škôlke." Pevne verím, že keď bude mať on vlastné deti, aj ony ochutnajú klasické parené buchty až v škôlke.

Vy sa možno nájdete v príbehoch malého Miška a jeho rodiny, ktoré autor používa a vykresľujú reálnu situáciu mnohých slovenských rodín. 

Musíte si uvedomiť, že tá pšenica, ktorú jedla vaša babka a bola oveľa zdravšia, ako sme my dnes, bola niečo úplne iné. Pšenica sa totiž stala produktom genetického inžinierstva, čo z nej urobilo surovinu číslo jedna na vyradenia z nášho, ale najmä detského jedálnička. Nechcete predsa vychovať malého závisláka od pšenice, či áno? Avšak nie je to len o vlastnostiach pšenice. Aj ľudia, ktorí zdanlivo nemajú problém so senzitivitou na lepok, môžu mať problém so senzitivitou na glyfosfát, čo je herbicíd, ktorý sa dostáva do chleba, cereálií a všetkých ostatných pšeničných výrobkov.

Okrem už spomínanej pšenice a rafinovaného cukru Michal v knižke rozoberá aj ďalšie nevhodné suroviny pre deti (aj pre dospelých). So všetkými uvedenými sa stotožňujem, ale chýba mi medzi nimi palmový tuk - ak človek vyradí z jedálnička potraviny s obsahom palmového tuku, zbaví sa veľkej časti priemyselne spracovaných produktov.

Čo ma ešte zaujalo? Výborná je analýza najobľúbenejších detských (p)otravín. Túto časť by som odporučila prečítať nielen rodičom, ale aj starým rodičom, tetám, ujom a podobne.

Nechýbajú ani tipy na dobré sladkosti, medzi ktorými je, samozrejme, aj skutočná čokoláda (čokoláda s obsahom kakaa minimálne 70 percent). Horkej chuti sa naozaj netreba báť. Opäť pridám vlastnú skúsenosť - dcérka prvýkrát čokoládu ochutnala krátko pred druhými narodeninami a miluje ju. Dokonca nemá problém ani s "deväťdesiatkou". Je to o tom, že toto je pre ňu čokoláda, inú nepozná.

V knihe dostali priestor na vyjadrenie aj iní odborníci. K tomu snáď len toľko, že Patrikovi Linhartovi držím palce so zavedením Potravinového semaforu a Vladovi Zlatošovi a jeho manželke prajem čo najviac úspechov v realizácii Národného programu zdravšieho stravovania. Kiež by sa dostal aj do všetkých štátnych škôlok a škôl...

Viac už neprezradím, pretože v knižke je naozaj veľa cenných informácií a oplatí sa ju prečítať najmä tým, ktorí o zdravom stravovaní nevedia nič, alebo len veľmi málo.

Na záver by som sa chcela pridať k autorovi a jeho výzve, aby sme šli svojim deťom príkladom. Darmo sa budeme na ne hnevať, že nechcú jesť brokolicu alebo cviklu, keď ich sami nekonzumujeme. 

Ak by som mal poradiť rodičom (aktuálnym, ale i budúcim), povedal by som jedno: "Začnite od seba." Predstava, že by rodič, ktorý sa o seba a svoje zdravie nestará, má nadváhu a nevie sa hýbať, vychoval dieťa, ktoré na tom bude inak, je podľa mňa veľmi trúfalá a pomýlená. Rodičia sú predsa hlavným vzorom pre svoje deti, a teda - ak chceme vychovať zdravšiu ďalšiu generáciu, musíme začať od seba, a nie "vodu kázať, víno piť", ako to dnes mnohí rodičia robia. Myslím si, že žiť nezdravo a nezaujímať sa o svoje telo je práve z tohto dôvodu nezodpovedné a sebecké. Neubližujeme tým totiž iba sebe, ale aj budúcej generácii (nehovoriac o životnom prostredí, ale to je na inú debatu).

Milí rodičia, naozaj to funguje! Príkladom je aj naša dcérka Lilien, ktorá bude mať v apríli 3 roky a ešte nemala v ústach žiadnu z najobľúbenejších detských (p)otravín spomínaných v knihe. Miluje cviklu, brokolicu, na kolieska nakrájanú čerstvú mrkvu atď. Je to preto, lebo na tanieri má iba to, čo jeme my, jej rodičia.

Možno premýšľate nad tým, ako riešiť situáciu, keď dá niekto dieťaťu vonku alebo v detskom centre lízanku či keksíky. Ja to robím jednoducho - v kabelke vždy nosím kvalitnú čokoládu, "cukríky" zo sušeného ovocia, poprípade špaldové tyčinky a jednoducho urobíme výmenu. Sladkosti donesie domov tatinovi a ten vie, čo s nimi. Zároveň sa jej snažím vysvetľovať, prečo lízanky a ďalšie sladkosti nie sú pre jej zdravie dobré.

Ďalším častým argumentom bežných ľudí je to, že dcérka pôjde aj tak do škôlky a tam už jej stravu neovplyvním, takže zdravé jedlo do troch rokov vlastne nemá zmysel. Ja sa pýtam, čo je toto za prístup? Ako rodičia predsa stále vieme aj potom veľa urobiť - desiate v škole, olovranty, večere, víkendy, prázdniny atď. Nehovoriac o tom, že stravovacie návyky sa budujú počas prvých rokov života.

Na záver snáď len to, že ako rodičia nemusíte byť v tomto smere stopercentní. Ani my nie sme a z času na čas si spoločne doprajeme "junk" food v podobe vianočky, sladkého pečiva, bežných koláčov, zmrzliny, pizze či zemiakových lupienkov. 

Samozrejme, zdravé sladkosti si pečieme doma vždy, keď máme chuť :). 

Verím, že sa k Michalovi, ku mne a mnohým ďalším rodičom, ktorí sa snažia o zdravé stravovanie, pridáte aj vy!

Informácie o knihe:

Názov: Potravinový podvod páchaný na vašich deťoch

Autor: Mgr. Michal Pataky

2019 ProTraining s.r.o.

ISBN 978-80-973448-0-1

Knižku kúpite na stránke www.michalpataky.com alebo vo väčšine kníhkupectiev.